Asi tak pred mesiacom som sa rozhodla, že sa opäť pokúsim vrátiť ku svojim pokusom uštrikovať čiapku. Keďže dávno zapotrošené ihlice a vlnu sa mi nepodarilo nájsť, vybrala som sa do galantérie a zvolila som si namiesto dvoch paličiek jednu. Zaláskovala som sa do háčika. Teta predavačka mi poradila akú veľkosť háčika zvoliť a akú vlnu na detskú hlávku vybrať. Vyzbrojená klbkom a háčikom som sa pobrala domov a vygooglila základy háčkovania. Riadila som sa návodom a napodiv mi riadky pribúdali, ani som nevedela ako. Po pár pokusoch nahadzovania a následného párania očiek, som sa do toho pustila naostro. Za tri dni mal Teo novú čiapku.
Môj úspech nadchol nielen mňa, ale aj celú rodinu a tak mi babka požičala háčiky všetkých možných veľkostí a dala vlny, ktoré ona už nepotrebovala. Našla som si originál návod ako čiapku háčkovať , pretože tú prvú som robila len tak podľa seba, a netrvalo dlho kým sa nová čiapka objavila aj na mojej hlave. Prešiel týždeň a mala som ďalšiu, potom ďalšiu a ešte ďalšiu.
Úplne som tejto mojej novej vášni prepadla a prestala som sa v dosť veľkej miere venovať počítaču a internetu. Je to samozrejme aj dôvod zanedbania môjho blogu. Je to neuveriteľné, ale namiesto rituálneho „čekovania“ pošty, blogov a facebooku, som sa učupila vo svojom kresielku a nahadzovala očká. Teraz by som to chcela trošku ponaprávať, ale neviem, neviem ako dlho to vydržím. Háčik volá :). Musím sa priznať, že aj v čakárni u lekára som si vytiahla namiesto knihy háčkovanie. Ani neviem, že som čakala...
Popri pribúdajúcich riadkoch sa samozrejme nakopilo kopec vecí a o niekoľko z nich by som sa chcela podeliť. U nás doma sme medzi časom vymenili hlboký kočík za športový a zistili sme, že Teo sa nemusí so slnkom. Však veď ako každý komu pečie priamo do tváre. Tak som rozmýšľala, že čo s tým...dáždniky fakt nemôžem a sama ho beriem von len v naozaj nevyhnutných prípadoch, takže slnečník na kočíku neprichádzal do úvahy. Čo teda s tým slniečkom? Slnečné okuliare. Chvíľku sme hľadali a tak sa zdá, že veľa detských slnečných na trhu nie je, ale nakoniec sa nám podarilo nájsť krásne biele Retro Baby Banz. Píšem len názov a v prípade záujmu si e – shop nájdite sami, lebo ja som s tým „našim“ nebola veľmi spokojná. No koniec koncov bríliky dorazili a so slniečkom sa už kamarátime. Teo síce nemá rád, keď mu ich zakladáme...ale ten istý problém máme aj s čiapkou a krémovaním, takže to nie je taká tragédia oproti tomu, aké sú tie okuliariky praktické.
Aspoň raz môžem napísať, že vďaka môjmu boľavému chrbtu sme dostali od starkých pre Tea postieľku s prebaľovacím pultom. To by samozrejme až taký zázrak nebol...veľmi kladne hodnotím to, že z postieľky sa dá neskôr vyskladať malá detská izba a dostať ju kúpiť v rôznych farebných odtieňoch. Je to postieľka, ktorá rastie s dieťatkom a dovoľujem si ju tu predstaviť ako top tip pre rodičov, či už budúcich alebo súčasných. Je pravda, že škatúľ a dosák sme mali doma neúrekom a Eso to skladal tri dni (v návode však píšu, že skladať to majú dvaja ľudia a aj poriadne náradie by sa hodilo) ale výsledok fakt stojí za to.
Dlho čítať, mnohých nudí, tak to tu seknem pekne skrátka a rozlúčim sa. Zas niekedy nabudúce... pá.
