sobota, 30. apríla 2011

z Moskvy na Saturn

V noci okolo pol tretej ma nezobudil Teo. Nie :) Bol to Eso a volal ma obzerať Saturn. Na Vianoce nám Ježiško zaobstaral teleskop. Únava neúnava...premohla ma zvedavosť a vytiahla som sa na balkón. Neľutujem samozrejme ani chvíľku strateného spánku...videla som Saturn s prstencami a to sa teda fakt nestáva každý deň.

Cez týždeň v čakárni na hematológii som opäť nevedela čo so sebou, vzala háčik, vlnu a vytvorila prvú háčkovanú hračku. Asi je to Saturňan :)




A Teovi prišiel balík z Moskvy a v ňom krásne plstené papučky, ktoré ale začne nosiť asi tak na jeseň. Teším sa z toho, pretože teraz začína "štvorčekovať" a to mu je najlepšie na boso :) Ale naspäť k papučkám a ich tvorkyni. Je to kamarátova manželka, ktorá sa pustila smerom plstenia a má naozaj šikovné ručičky. Vyrába papuče pre malých aj veľkých a niečo z jej tvorby môžete vidieť tu a keď sa vám zapáči toto papučové plstenie, určite sa môžete dohodnúť a mať "plstenky" na mieru.


Aaaaaa.......máme tretí zub! Príjemné víkendové leháro!




ps: držte palce, aby bolo jasno....ešte chceme Saturn!!!


nedeľa, 24. apríla 2011

Deň za dňom...si žijeme!

Za posledný týždeň sa Eso s vervou pustil do písania diplomovky a okrem toho, že ho s Teom plne podporujeme a snažíme sa byť ústretoví ako to len ide, hľadáme si zábavky, aby nám rýchlejšie ubehol čas. Už by sme veľmi chceli ísť na výlet, nielen sa flákať s kočíkom po meste a parku...čo nie je zlé, obzvlášť keď sa pritrafí nejaká milá osoba na pokec.
Aby sme aj doma trošku zahnali nudu a zabavili sa, pustili sme sa do Teovho prvého maľovania. Nebolo to síce med lízať (Teo revááál... :), čas prešiel...), ale výsledok – celorodinné maľované „badíčko“ – rozhodne potešil oko i dušu :)



Dostala som svoju prvú háčikovú zákazku, tak som sa zas vydovádzala s kamošom háčikom a naučila sa aj niečo nové. Čiapočka už má svoju novú majiteľku a verím, že je spokojná.


A ešte aby som si/a iným spestrila uši, pohrala som sa s fimom a napiekla zo 30 nových kúskov. Jupzzz!

Veľkonočnú nedeľu Vám!

piatok, 15. apríla 2011

Cvak, cvak

Taaak...a nedalo mi. Taká veľká chuť to bola, že som sa naozaj išla dať ostrihať. Mám jedno obľúbené kaderníctvo do ktorého by pravdepodobne mnohé ženy ani nepáchli, lebo by sa báli výsledku. Je to učňovské kaderníctvo v Banskej Bystrici, kde sa vo svojom obore realizujú študentky - kaderníčky. Vždy keď tam prídem, spôsobím niektorej mladej slečne vrásky na tvári a na chvíľu aj mňa obleje pot, či to čo chcem skutočne zvládne urobiť, no nakoniec je spokojná aj dievčina, aj ja a a napokon aj majsterka. Aj teraz si za môj účes vyslúžila sympatická krátkovlasá červenovláska jednotku :). Musím povedať, že majsterku majú veľmi šikovnú a verím, že by kľudne mohla mať svoj vlastný kadernícky salón a preto klobúk dole pred ňou, že tam trávi čas s týmito mladými babami v podstate ako obyčajná učiteľka. Ešte jedna veľmi dôležitá vec je cena v tomto kaderníctve. Dievčatá sa o mňa luxusne postarali, zmyli mi hlavu, ostrihali, vyfúkali, nagelovali a výsledná suma činila 6,40€...zdá sa mi to až smiešne málo za tú šikovnosť v prstoch. Babu som teda obdarovala aspoň fimo rozťahovákom, keďže som si všimla, že poctivo rozťahuje ušnú dierku. Dúfam, že som ju potešila, lebo ona mňa veľmi :)



Minulý týždeň išiel pod kosačku po prvý krát akj Teo. Starký mu odstrihol ofinku, lebo to boli asi jediné pôvodné vlásky, ktoré mal a tvorili mu takú prehadzovačku :D Ale už je to preč a Teo je veľký fešáčisko s novou frizúrkou .



Prajem krásny víkend!

streda, 13. apríla 2011

Mojich niekoľko prvých razov

Najradšej by som už vypadla niekam von, ale apríl tú svoju náladu zobral fakt vážne. Cez víkend sme boli na návšteve u našich a tak strašidelne fúkalo, že sme sa odvážili len na prechádzku po mojom rodnom lentilkove.


Tradičné sa ale ešte úplne nevytratilo....


Okrem toho som za posledný týždeň zažila niekoľko svojich prvých razov. Možno je to tým, že som zase o rok staršia a mamINovatejšia. Prvý krát som piekla koláč, dusila bravčové mäso a robila "vepřo, knedlo, zelo". Nič z toho som samozrejme nemohla nafotiť, pretože keď robím niečo prvý krát som z toho tak na nervy, že som rada, že som :D Som ale na tieto prvotiny hrdá, lebo môj najlepší úspechometer je Eso. Keď si naberie dupľu, je to fajnotka a tak sa aj stalo. Spokojnosť.

Od Esovej mamy som dostala vlnu, tak mi už zase začína behať háčik po mysli....


Už dávnejšie som kúpila Teovi ponožkodržky, pretože mi vadilo, že tie ponožky, ktoré netlačia, padajú. Napokon som ale našla také, ktoré boli akurát a ponožkodržky zapadli prachom. No ale teraz nemá Teo lepšej zábavy, ako sťahovať si ponožky, takže znova našli uplatnenie.


Všimla som si, že sa u nás skrýva slon a mám chuť sa ostrihať :) Peknú stredu!

utorok, 5. apríla 2011

Mala som na háčiku


Asi tak pred mesiacom som sa rozhodla, že sa opäť pokúsim vrátiť ku svojim pokusom uštrikovať čiapku. Keďže dávno zapotrošené  ihlice a vlnu sa mi nepodarilo nájsť, vybrala som sa do galantérie a zvolila som si namiesto dvoch paličiek jednu. Zaláskovala som sa do háčika. Teta predavačka mi poradila akú veľkosť háčika zvoliť a akú vlnu na detskú hlávku vybrať. Vyzbrojená klbkom a háčikom som sa pobrala domov a vygooglila základy háčkovania. Riadila som sa návodom a napodiv mi riadky pribúdali, ani som nevedela ako. Po pár pokusoch nahadzovania a následného párania očiek, som sa do toho pustila naostro. Za tri dni mal Teo novú čiapku. 


Môj úspech nadchol nielen mňa, ale aj celú rodinu a tak mi babka požičala háčiky všetkých možných veľkostí a dala vlny, ktoré ona už nepotrebovala. Našla som si originál návod ako čiapku háčkovať , pretože tú prvú som robila len tak podľa seba, a netrvalo dlho kým sa nová čiapka objavila aj na mojej hlave. Prešiel týždeň a mala som ďalšiu, potom ďalšiu a ešte ďalšiu.



Úplne som tejto mojej novej vášni prepadla a prestala som sa v dosť veľkej miere venovať počítaču a internetu. Je to samozrejme aj dôvod zanedbania môjho blogu. Je to neuveriteľné, ale namiesto rituálneho „čekovania“ pošty, blogov a facebooku, som sa učupila vo svojom kresielku a nahadzovala očká. Teraz by som to chcela trošku ponaprávať, ale neviem, neviem ako dlho to vydržím. Háčik volá :). Musím sa priznať, že aj v  čakárni u lekára som si vytiahla namiesto knihy háčkovanie. Ani neviem, že som čakala...




Popri pribúdajúcich riadkoch sa samozrejme nakopilo kopec vecí  a o niekoľko z nich by som sa chcela podeliť. U nás doma sme medzi časom vymenili hlboký kočík za športový a zistili sme, že Teo sa nemusí so slnkom. Však veď ako každý komu pečie priamo do tváre. Tak som rozmýšľala, že čo s tým...dáždniky fakt nemôžem a sama ho beriem von len v naozaj nevyhnutných prípadoch, takže slnečník na kočíku neprichádzal do úvahy. Čo teda s tým slniečkom? Slnečné okuliare. Chvíľku sme hľadali a tak sa zdá, že veľa detských slnečných na trhu nie je, ale nakoniec sa nám podarilo nájsť krásne biele Retro Baby Banz.  Píšem len názov a v prípade záujmu si e – shop nájdite sami, lebo ja som s tým „našim“ nebola veľmi spokojná. No koniec koncov bríliky dorazili a so slniečkom sa už kamarátime. Teo síce nemá rád, keď mu ich zakladáme...ale ten istý problém máme aj s čiapkou a krémovaním, takže to nie je taká tragédia oproti tomu, aké sú tie okuliariky praktické.


Aspoň raz môžem napísať, že vďaka môjmu boľavému chrbtu sme dostali od starkých pre Tea postieľku s prebaľovacím pultom. To by samozrejme až taký zázrak nebol...veľmi kladne hodnotím to, že z postieľky sa dá neskôr vyskladať malá detská izba a dostať ju kúpiť v rôznych farebných odtieňoch. Je to postieľka, ktorá rastie s dieťatkom a dovoľujem si ju tu predstaviť ako top tip pre rodičov, či už budúcich alebo súčasných.  Je pravda, že škatúľ a dosák sme mali doma neúrekom a Eso to skladal tri dni (v návode však píšu, že skladať to majú dvaja ľudia a aj poriadne náradie by sa hodilo) ale výsledok fakt stojí za to.




Dlho čítať, mnohých nudí, tak to tu seknem pekne skrátka a rozlúčim sa. Zas niekedy nabudúce... pá.