Trochu času sa predsa len našlo....

Zdravím Vás všetkých zaneprázdnených jarou s prudkým nádychom leta. Von, von, von a stále len von chodíme. Za posledné týždne sme trávili čo najmenej času medzi štyrmi stenami našej murovanej jaskyne. Výletili sme si a úživali slnka, čo to len šlo. 

Aj Teovi to evidentne pridalo energiu, pretože po mesiacoch čakania, že začne štvorčekovať, sme sa aj dočkali.Tak sa zdá, že to už teraz chalan berie hopom a vypadá to tak, že ho už aj na nôžky začína dvíhať.

Nikedy bývam zo seba nešťastná, že nosím so sebou kopec zbytočností....poznáte to žienky, nie? Niekedy to ale predsa len padne na úrodnú pôdu. Zabudla som Teovi na výlet zobrať pančuchy a keď tak začalo pofukovať natiahla som mu na nohy moje návleky na ruky a myslím, že úlohu pančúch zvládli úplne dokonale :) takže Jani iste využiješ aj ty :)

Pred dvoma týždňami sme sa už prestali kojiť a myslím, že to Teo zobral úplne v pohode. Po troch dňoch mu síce došlo, že už teda definitívne nič nebude, ale aj toto už máme za sebou. S radosťou si pocucká riedku mliečnu kašu :) Skúšali sme aj umelé mlieko, ale toto odmietol aaaaa keď mám povedať pravdu ani štipku sa mu nečudujem...je to pekný hnus!

Blíži sa nám čas plaviek, tak som si zaumienila niečo so sebou porobiť a dala som sa na in - line pramming (môj terminus technicus na kočíkovanie na kolieskových korčuliach :) Už teraz viem, že k vysnívanej postave mi to nepomôže, lebo to čo vykorčuľujem si po večeroch hravo vynahradím... :) ale je to fakt zábava a okrem toho kočík fantasticky udržiava balans...tí čo ešte nemáte deti a chcete sa naučiť korčuľovať, ponúknite sa známym, že im pôjdete povoziť dieťa...;)

 Užívajte slnka...s bezpečným faktorom!