sobota 18. decembra 2010

Energia, kam s tebou?

Svoje tehotenstvo som si potvrdila tehotenským testom. Keďže sme s frajerom dieťatko neplánovali, dosť ma tento fakt prekvapil. Hneď som bežala na internet zisťovať, na akom princípe vlastne ten test funguje. Dopátrala som sa k informácii, že žena keď je tehotná, test dokáže prítomnosť tehotenského hormónu hCG a ten spôsobí zafarbenie tehotenského prúžku. Keďže som niekoľko hodín pred testom jedla pomaranč, tajne som dúfala, že snáď môže vytvoriť tento hormón práve ten:D Už si asi môžete domyslieť, že to nie je tak. Dala som si poslednú polku cigarety a ráno test zopakovala. Opäť pozitívny.    

















Veľa krát som sa snažila skoncovať so svojimi neresťami a teraz to prišlo ako švihnutie čarovným prútikom. Prestala som piť, fajčiť a hýriť po víkendoch. Dosť zlé bolo, že vo väčšine podnikov sa fajčí, tak som takmer prestala chodiť medzi ľudí, čo sa potom zlepšilo príchodom teplých mesiacov a otvorením terás.



Naďalej som chodila do práce, ale po poobediach a večeroch som nevedela čo so sebou. Súrne som potrebovala nejakého koníčka. Tráviť voľný čas čítaním ma až tak „nebralo“. Potrebovala som byť produktívna. Nechala som sa inšpirovať fotografkou Rebekkou Guðleifsdóttir, ktorá okrem toho, že výborne fotí, aj krásne štrikuje. Tak som sa teda do toho pustila aj ja. Mama mi požičala ihlice, vlnu a nahodila prvý riadok. A ja som trávila večery s hladkom obratkom. Onedlho sme sa, už s manželom, sťahovali do druhého bytu a ja som sa začala sústrediť na vybaľovanie a dekorovanie nového priestoru. Obliepala som škatule, ktoré sa stali súčasťou nášho nábytku a po miernych patáliách som vyrobila aj rámik pre synovu prvú fotku. Štrikovačky zapadli prachom a napriek tomu, že veľa úložného priestoru v byte nemáme, ja netuším kde som ich mohla schovať. Po pôrode som dostala chuť byť opäť produktívna a pokúsiť sa uštrikovať Teovi čiapku. No ako som hľadala a dodnes hľadám, štrikovačiek jednoducho niet.


Teraz by človek čakal, že v tejto situácii došlo k obratu, mne sa podarilo popracovať na diele a synovi som niečo uštrikovala. Milí moji, nie! Objavila som skvelú web stránku, kde nájdete kopec „hendmejd“ vecí a oblečenia. Ľudí čo majú šikovné ruky, je neúrekom. A tak som si našla nepočujúcu dievčinu so zlatými rukami, ktorá uštrikovala čiapku pre Tea a pre mňa tiež. A ja sa veľmi teším, že budeme s Teom cez zimu dvojičky.


Nechcem však ostať pri tom, že sa vždy nájde niekto, kto spraví prácu za mňa. Neostáva mi ale asi nič iné ako kúpiť vlnu a ihlice a dať mame znova nahodiť ten prvý riadok.   

PS: Myslím si, že Teo zo mňa spravil lepšieho človeka.



2 komentáre:

  1. Výborné fotky a silná inspirace... Příští zimu jsme jasní, šeci ve stejných čapkách:o) Díky, J.

    OdpovedaťOdstrániť