pondelok 20. decembra 2010

Refreš

Už ako malá som sa cítila ako ryba vo vode... vo vode ako ryba? Keď sme chodili s našimi na kúpalisko, nevyšla som z bazéna, kým som nemala modré pery a nedrkotali mi zuby.  V detskom bazéne som odkukala od nejakého staršieho chalana ako splývať a starký ma potom naučil plávať prsia.
Neskôr, ako puberťáčka som začala vodu neznášať. Bola som „nezávisláčka“ a celé leto som chodila v dlhých menčestrákoch a vysokých ťažkých „botách“. Ešteže som bola ochotná aspoň nosiť krátke rukávy. Dodnes spätne tomuto svojmu obdobiu nerozumiem, no ale ako sa hovorí, mladosť pochabosť.
Ešte neskôr som bola zakomplexovaná a zdalo sa mi, že mám príliš veľké brucho na to, aby som chodila v plavkách k vode...a už vôbec nie dvojdielnych!!!
 Pred šiestimi rokmi som strávila jedno leto v USA vo Vrgínii, kde denné teploty dosahovali okolo 45stupňov Celzia a nočné sa nezdali o nič nižšie. Tam som sa naučila opäť milovať vodu a okrem toho som zistila, že celé plavky robia zo mňa jeden obyčajný šúľok a tak som sa odvážila kúpiť si bikiny. To bol teda pocit, prvý krát v živote (alebo teda aspoň pokiaľ moja pamäť siaha) plávať s odhaleným bruchom. Nádhera. Odvtedy vyhľadávam jazerá a kúpaliská každé leto. Začala som dokonca chodiť aj na plaváreň.
Keď som bola kindervajce, plaváreň bola v rekonštrukcii a keď slnko zakúrilo, doktor mi neodporúčal chodiť do bazénov či jazier kvôli (ne)hygiene. Tak som si chodila aspoň občas nôžky omočiť. No bola som pevne rozhodnutá, že keď sa mi to malé prekvapenie narodí, budeme chodiť plávať. Po pôrode som však ani len netušila ako to krehké telíčko obliecť, nieto ešte kúpať! Príroda je však neomylná a má to tu na tomto svete pekne zariadené. Materský inštinkt nesklamal a napriek tomu, že som nikdy predtým s bábätkom neprišla do kontaktu, všetko šlo ako po masle. Tak som sa zase začala pohrávať s myšlienkou, že Tea s vodou skamarátim. Poviem vám však rovno, že 82€ za mesiac v plaveckých jasličkách nedám...teda kebyže mám, tak dám, ale nemám.


Našťastie mi osud do života prifúkol spolubývajúcu a teraz už kamošku z pôrodnice, ktorá je plavecká inštruktorka a tá mi vysvetlila ako pripraviť dieťatko na plávanie v bazéne doma vo vani. Takisto sa musím poďakovať ujovi Internetovi. Slovenské zdroje síce za veľa nestoja, ale keď si zadáte do google „how to teach your baby swim“, nájdete kopec dobrého materiálu. A to nemusíte byť ani zdatný angličtinár, pretože vygooglite videá aj obrázky, z ktorých je jasné ako na to...tak hop sa, hej sa! Plávanie je nielen sranda, ale má všetky +y, na ktoré si dokážete spomenúť.


My ešte s Teom počkáme necelý mesiac (plaváreň sa totiž odporúča od 4 mesiacov) a čľup do bazéna!  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára