sobota, 18. decembra 2010

Skutočná materská dovolenka

Keď som bola tehotná, veľa rodičov mi rozprávalo ako sa mám pripravovať na ťažký život s bábätkom. Prebdené noci, zaneprázdnené dni...no skrátka hotová tortúra. Mala som krásne tehotenstvo, úplne bez problémov. Žiadne nevoľnosti, problémy s hýbaním, či chrbtom. Preto som nad rečami známych len mávala rukou a tešila sa na malého Tea s vedomím, že sa mi život diametrálne zmení po príchode toho malého človiečika. Reči známych ma vytáčali do červeného, zdalo sa, že nikto vlastne nemal z malého dieťatka radosť, skôr prežívali utrpenie.


           Je pravda, že spávam menej, lebo Teo má problémy s bruškom a snažím sa to všemožne riešiť. Kupujem kvapky, masírujem bruško, cvičíme nožičkami, dávame sa na bruško...skrátka robím všetko, čo sa pri kolikách odporúča. Takisto nemám čas sadnúť si ku dobrej knihe a nerušene niekoľko hodín čítať, preto asi prestanem čítať úplne. Však on sa ten čas zase raz nájde. Snažím sa neupadať do zúfalstva, hoci je to niekedy ťažké, keď človek vidí svoje dieťa plakať a zvíjať sa od bolesti.
No ja sa aj tak snažím si toto obdobie môjho prvého dieťatka poriadne užiť a to by som odporúčala všetkým maminám. Snažím sa stále niečo vymýšľať, aby moje dni neboli len o búvaní, kočíkovaní a prebaľovaní.

Snažíme sa napríklad čo najviac chodiť na výlety do prírody. Myslím si, že to má veľký vplyv na psychiku jednak rodičov a jednak dieťaťa. Už keď mal náš Teo necelé dva mesiace, sme sa vybrali do kopcov. Niesli sme ho vo vajíčku (nosiče ešte nie sú pre také malinké deti vhodné) a on na tom čerstvom vzduchu krásne spinkal. My sme sa zatiaľ kochali prírodou, púšťali si šarkana a fotili. Fotíme úplne všetko. Viva la digitálny foťák. No máme aj analóg a občas dáme fotky vyvolať. Tie fotky majú úplne inú atmosféru. U nás na Slovensku je super to, že človek za tou prírodou vôbec nemusí chodiť ďaleko. Stačí vybehnúť na okolité kopce a užívať si farby a čaro jesene.




Takisto chodievame veľa medzi ľudí. Na oslavy, párty a pikniky. Teo vôbec nemá z našich kamarátov strach. Na všetkých sa usmieva a oni sú z toho neskutočne šťastní. Tiež to má pozitívny vplyv na bábätko a na jeho budúcnosť v spoločnosti a začleňovaní sa do kolektívu. Je fajn, že kojím, lebo môžeme ísť kamkoľvek, keďže mám špajzu aj studňu stále pri sebe.
Chcem týmto povedať hlavne to, že maminky snažte sa aspoň na víkendy, keď je muž doma povymýšľať nejaké aktivitky, aby ste mali deň príjemný. Osobne nemám doma tip top poriadok, ale radšej si užívam s mojou novopečenou rodinkou...  

2 komentáre:

  1. Doporučuju šátek! Taky jsme furt v pejru a bez šátku bych nedala ani ránu.o) A to už má J 16měs. (v šátku byl od 2.měsíce+-). Ale jinak je mi Váš přístup tááák moc sympatický! J.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. no asi to budem musieť zvážiť..máme babyvak aj klokanku..ale klokanka je úplne na prd....musím sa jej zbaviť!!!...a potom snáď zaobstarť šatku... :)

    OdpovedaťOdstrániť